Voda bez hraníc

Názov publikácie: Voda bez hraníc – Vodou ku klimatickej stabilite regiónov.
Autori: Ing. Michal Kravčík CSc., Ing. Juraj Kohutiar, Ing. Martin Kováč, Mgr. Pavol Varga, Mgr. Michal Pjecha, Ing. Ján Hronský, RNDr. Peter Straka PhD., Mgr. Monika Oravcová, Bc. Dana Kravčíková
Ilustrácie: Ing. arch. Ľubica Mokrišová, Ing. František Háber
Korektúra: Peter Béreš
Obálka: Stano Staško
Tlač: Typopress – Tlačiareň, Košice Myslava
ISBN: 978-80/89089-96-3
Rok vydania: 2010
Náklad: 1500 ks
Cena publikácie: 7 EUR, možné objednať na MVO Ľudia a voda prostredníctvom e-mailu: lucka@ludiaavoda.sk.

Publikácia vyšla s finančnou podporou Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ako súčasť projektu Voda bez hraníc. Projekt je realizovaný v rámci blokového grantu „Otvárame dvere pre nové možnosti spolupráce“, sprostredkovaného Nadáciou pre podporu občianskych aktivít. Realizátorom projektu je MVO Ľudia a voda.

Obsah:

1 VODA A KLIMATICKÁ ZMENA

1.1 Faktory ovplyvňujúce klimatickú zmenu

1.2 Voda a jej obeh v prírode

1.3 Úloha vody a rastlín pri premene slnečnej energie

1.4 Vplyv využívania krajiny na obeh vody

1.5 Vplyv manažmentu krajiny na zmenu klímy

1.6 Adaptácia na klimatickú zmenu

2 INTEGROVANÝ MANAŽMENT VODNÝCH ZDROJOV

2.1 Krátka história ochrany a využívania vodných zdrojov

2.2 Súčasné problémy manažmentu vodných zdrojov

2.3 Zásady integrovaného manažmentu vodných zdrojov

2.4 Koncepčné rozpracovanie problematiky IMVZ

2.5 Vodné plánovanie – kompetencie verejnej správy, politiky a nástroje

2.6 Prínosy uplatňovania integrovaného manažmentu vodných zdrojov

3 VÝPOČET ODTOKU Z POVODIA

3.1 Podklady

3.2 Výpočet metódou CN- kriviek

4 ZACHYTÁVANIE ODTOKU V LESO-POĽNOHOSPODÁRSKEJ KRAJINE

4.1 Získavanie vodných zdrojov na Hornej Toryse

4.2 Obnova tatranskej prírody po vetrovej kalamite

4.3 Hričovská vodná cesta

4.4 Projekty v rámci Košického protokolu pre vodu

5 ZACHYTÁVANIE DAŽĎOVÝCH VÔD V INTRAVILÁNOCH

5.1 Zachytávanie dažďových vôd na strechách

5.2 Zbieranie dažďovej vody zo striech

5.3  Zachytávanie dažďových vôd v parkoch a záhradách

5.4 Zachytávanie dažďovej vody z verejných komunikácii a parkovísk

6 MOKRADE AKO PRVOK INTEGROVANÉHO MANAŽMENTU VODNÝCH ZDROJOV

6.1 Poznanie mokradí

6.2 Ramsarský dohovor

6.3 Národný prístup k ochrane mokradí na Slovensku

7  ZBORY NA OCHRANU PRÍRODNÝCH ZDROJOV

7.1  New Deal v 30 – tych rokoch 20. storočia v USA

7.2  Slovenská verzia New Deal-u v súčasnosti

8 PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA VÝCHODOSLOVENSKÁ NÍŽINA

9 KOŠICKÝ OBČIANSKÝ PROTOKOL O VODE, VEGETÁCII A KLIMATICKEJ ZMENE

10 DOSLOV

Úvodné slovo

Téma tejto publikácie je veľmi závažná. Je o vode, ktorá je základom rozkvetu alebo zániku celých civilizácií súčasného sveta. Vieme, že ľudstvo sa v minulosti obávalo hrozieb rozličných katastrof, ktoré sa nevyplnili. Riziká, o ktorých táto publikácia prináša poznatky, sa bohužiaľ v histórii ľudstva vyplnili veľakrát. Z histórie poznáme civilizácie Mezopotámie, Perzie, Stredného Východu, Egypta, tiež indiánske civilizácie Severnej i Južnej Ameriky a mnohé ďalšie, ktoré sa úspešne rozvíjali v úrodnej krajine s bohatou vegetáciou a dostatkom vody. Viaceré z nich si privodili úpadok či dokonca zánik degradáciu svojich vodných zdrojov. Keď dnes archeológovia vykopávajú z piesku doklady o ich rozkvete, ani nás nenapadne, že upadli a zahynuli v procese, ktorý je u nás v plnom prúde. Táto publikácia je nie len o zdvihnutom prste ohrození dnešných civilizácií dezertifikáciou, o príčinách extrémnych dažďov, tornád, hurikánov, povodní, súch a sprostredkovane hladu a biedy, ale aj príspevkom s navrhovanými riešeniami, ktoré sa v skromných podmienkach na Slovensku rozvinuli, ako aj rôzne technické opatrenia, ktoré boli rozvinuté v zahraničí .

Voda je veľmi unikátna látka. Slnečné teplo vyparuje vodu z morí, riek, pôdy i rastlinstva do atmosféry. Molekuly vyparenej vody v atmosfére pohlcujú, odrážajú a rozptyľujú slnečné svetlo, teplo i UV žiarenie. Voda je úžasný termoregulátor, ktorý podľa potreby chladí alebo zohrieva. Vyrovnáva teplotné extrémy medzi dňom a nocou, medzi jednotlivými sezónami, medzi jednotlivými oblastiami a tým zároveň tlmí extrémy v počasí. Čím je viac vody v atmosfére, tým je efekt vyrovnávania teplôt silnejší a výkyvy v počasí menšie. Čím je menej vody v atmosfére, tým je skleníkový efekt slabší a výkyvy v počasí extrémnejšie.

Výpar každej molekuly vody spotrebúva teplo, o ktoré ochladzuje zemský povrch. Vodné pary vystúpia vyššie do atmosféry, kde kondenzujú vplyvom chladu do malých kvapiek či ľadových kryštálikov a vracajú sa späť v podobe dažďa. Opakovanie tohto procesu predstavuje účinný mechanizmus na elimináciu nadbytočnej tepelnej energie pri zemskom povrchu a jej prenos do vyšších vrstiev atmosféry. To sa podobá dômyslenému chladiarenskému zariadeniu.

Vodné pary sa od ostatných plynov v atmosfére líšia mobilitou vplyvom zmien tlaku a teploty, premenlivosťou v čase a priestore, ako i zmenou skupenstva. Vodné pary ovplyvňujú podnebie na Zemi. Napriek tomu patrí ich úloha v atmosfére k málo preskúmaným a málo diskutovaným  otázkam. Pre zdravú krajinu je charakteristický uzatvorený (krátky) obeh vody. Vďaka zmierňovaniu rozdielov teplôt medzi dňom a nocou či medzi lokalitami s iným teplotným režimom, voda cirkuluje v malých množstvách na krátke vzdialenosti. Väčšina vody, ktorá sa odparí, sa opäť zráža v danej oblasti. Časté a pravidelné miestne zrážky spätne udržujú vyššiu hladinu spodnej vody. Ak dôjde k rozsiahlemu narušeniu prirodzeného vegetačného krytu, výpar vody klesá.

Slnečná energia dopadá na vysúšené plochy a mení sa v teplo. Dochádza k výrazným výkyvom teploty v priebehu dňa. Zväčšuje sa rozdiely teplôt medzi dňom a nocou i medzi lokalitami s iným teplotným režimom. Zvýšenie rozdielu teploty medzi lokalitami spôsobuje zrýchlenie prúdenia vzduchu. Vodná para je teplým vzduchom unášaná ďaleko. Väčšina vyparenej vody sa z krajiny stráca. Ubúdajú malé a časté zrážky, pribúdajú mohutné a menej časté zrážky od mora. Cyklus sa otvára. Klíma se mení na kontinentálnu, stepnú. Voda cirkuluje prevažne v otvorenom dlhom kolobehu. Zníženie schopnosti krajiny zadržovať vodu prispieva ku vzniku ničivých povodní.

Presušenie krajiny môže spôsobiť človek jej odlesnením, poľnohospodárskou činnosťou či urbanizáciou. Kým sa na ploche s bujnou vegetáciou za horúceho slnečného dňa dominantná časť dodajúcej slnečnej energie premení na výpar a len malá časť na citeľné teplo. Na odvodnenej ploche je to naopak. Odstránenie vody z pôdy je mimoriadne nebezpečný akt. Začiatok konca viacerých dávnych civilizácií spomínaných v úvode sa začínal nadmerným klčovaním lesov – či už na rozšírenie poľnohospodárskej pôdy, stavbu obydlí, výrobu lodí, dreveného uhlia alebo na iné účely.

Ľudia postupne vysúšali krajinu, až kým neboli nútení ju zavlažovať. Pôda sa zasolila a prestala rodiť. Úbytok vody v malom vodnom cykle znamená prehlbovanie nedostatku vody pre ľudí, potraviny i prírodu, rast extremalizácie počasia, častejší výskyt živelných pohrôm, povodní, sucha, požiarov i zmenu klímy. Úbytok vody v malom vodnom cykle zároveň znamená prehlbovanie rozdielov teplôt a tlakov medzi atmosférou nad oceánmi a kontinentmi s náhlymi zmenami počasia na kontinentoch.

Ale najintenzívnejšie človek v súčasnosti vysušuje krajinu urbanizáciou:  asfaltovaním, dláždením, zastrešovaním a zemského povrchu. Prakticky všetka dažďová voda z miest vyspelého sveta je odvádzaná dažďovou kanalizáciou. Kanalizovanie dažďovej vody obmedzuje akumuláciu vôd v krajine, znižuje výpar do atmosféry a zvyšuje odtok dažďových vôd do potokov, riek a oceánu.

Skanalizovanie dažďovej vody z kontinentov do oceánov znamená úbytok vody malých vodných cykloch. Naše mestá sa menia na vyprahlé púšte, ktoré sa od svojho okolia líšia zvýšenou teplotou. Chýba v nich voda, ktorá by teplo zmierňovala. Človek svojou činnosťou teda mení smery obrovského množstva vody a energie. Presušené mestské prostredie zhoršuje kvalitu života pre ľudí, spôsobuje vysoké teploty v letnom období, nižšiu vlhkosť ovzdušia, vyšší výskyt alergénov v ovzduší, čo má negatívne dopady na zdravotný stav občanov žijúcich v mestskom prostredí.

Z povedaného vyplýva, že doterajší koncept manažmentu vodných zdrojov rozpracovaný a aplikovaný v 20. storočí je nevyhovujúci. Vytvára veľmi rizikové situácie pre povodne i nedostatok vodných zdrojov s následnými extrémnymi výskytmi prejavov počasí, ktoré  síce pripisujeme globálnemu otepľovaniu, ale realita je v našej mentálnej nedokonalosti hospodárenia s vodou v prostredí svojej komunity.

Súvislosť medzi mestom, regiónom a kontinentom je zjavná a perspektíva  veľmi smutná, ak sa zásadným spôsobom nezmení hospodárenie s vodou. Smutný je i súčasný stav vedy o globálnom otepľovaní, ktorý venuje minimálnu pozornosť vode. Znie to paradoxne, ale podľa súčasného stavu poznania prispieva Amazonský prales globálnemu otepľovaniu viac, ako Sahara. Máloktorý vedec sa to odváži povedať otvorene, ale medzi ich riadkami často čítame veľmi malý záujem o zavodňovanie a zazeleňovanie. Našu generáciu je ťažko dostať von z vybehaných koľají myslenia. Preto potrebujeme novú generáciu vodohospodárov, ktorí budú kapacitne vedomostne pripravení rozvíjať inovatívne holistické riešenia obnovy vody v zdevastovanej krajine od technológií, cez ekonomické, kultúrne, sociálne a environmentálne aspekty.

Naša generácia v tejto oblasti zlyhala naplno. V 20. storočí sme sa systémovo podieľali na likvidácii vody v krajine. Zbavovali sme sa sladkej vody a premieňali sme ju na slanú vodu v oceánoch. Paradoxne je, že globálna populácia rastie, sladkej vody na kontinentoch ubúda a pribúda slanej vody v oceánoch. Je najvyšší čas mobilizovať novú generáciu mladých ľudí, aby zobrali zodpovednosť za vodu do svojich rúk a vo svojej komunite na konkrétnych príkladoch otvárali oči svojím priateľom, rodine, komunite, že je možné obnovovať sladkú vodu, že je možne naspäť premieňať slanú vodu na sladkú jednoduchým spôsobom. Zadržať všetku dažďovú vodu v krajine.

Dobrá správa je, že nová generácia mladých ľudí  citlivejšie vníma súvislosti, ako naša technokratická generácia. Nová generácia môže byť iniciátorom nového globálneho programu obnovy vodného cyklu na kontinentoch. Obnova vodného cyklu nad kontinentmi premení žlté vysušené regióny sveta na zelené. Kolektív autorov tejto publikácie verí, že novej generácii vodohospodárov sa podarí napraviť to, čo my sme pokazili.

Michal Kravčík, 25. februára 2010

Doslov

Knižka, ktorú ste práve dočítali, plní dve principiálne úlohy, ktoré si jej autorský kolektív vytýčil. Zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje čitateľom rozhodujúce postavenie vody pre kvalitu i existenciu života vôbec a zároveň ukazuje súčasný stav jej ohrozenia. Napĺňa tak prvú úlohu, podľa mňa znamenajúcu rozhodujúci moment celého problému – jeho pochopenie.

Rozumnými, logickými argumentmi, založenými na prostom „sedliackom rozume“, teda na skúsenostiach mnohých generácií ľudí žijúcich v úzkom kontakte s prírodou alebo, inak povedané, na pravde, samozrejme vrátane serióznych vedeckých poznatkov, môže presvedčiť rozumných, logicky uvažujúcich ľudí, bez postranných úmyslov. Presvedčiť ich o tom, že aj zdanlivo neriešiteľné problémy možno vyriešiť bez nezmyselných, hospodárstvo krajiny a peňaženky občanov ruinujúcich, projektov.

Pochopenie problému je rozhodujúcim krokom k úspechu. Následné priblíženie súboru potrebných a súčasne aj možných, dokonca pomerne ľahko dosiahnuteľných opatrení, vedúcich k náprave dnešného zlého stavu hydrologických pomerov v povodiach riek v Strednej Európe, bolo druhou úlohou tejto publikácie. Takisto sa ju autorom podarilo naplniť bezo zvyšku. Opäť prijateľným, zrozumiteľným spôsobom, za pomoci mnohých názorných ilustrácií vysvetľuje knižka, ktorú možno považovať aj za praktickú príručku pre laikov, záujemcom možné postupy pri ochrane vody v prírode a všetkom, čo s tým súvisí.

Vráťme sa však k pochopeniu, čoby rozhodujúcemu momentu problému vody. Pochopiť problém, znamená pochopiť zároveň aj súvislosti s ním spojené. Hovorí sa, že všetko so všetkým súvisí. V prípade vody to platí bezo zvyšku. Voda naozaj súvisí so všetkým. Predovšetkým však s našim životom. Vodu treba konečne brať vážne!

Voda je nenahraditeľným termoregulátorom našej planéty, významne vplýva na stabilitu klímy, voda je skrátka zárukou plnohodnotného života na Zemi. To všetko však platí iba vtedy ak krajina nie je poškodená, keď hydrologický režim funguje. Problém je v tom, že tento pomerne krehký systém je dnes vážne narušený. Autori knihy dostatočne vysvetlili príčiny tohto narušenia vodných cyklov i dôsledkov, ktoré pre život človeka prináša.

Ak ste pozorne čítali, akiste vás napadlo, že už v načrtnutých problémoch s vodou sa súčasne skrývajú aj ich možné riešenia. Potvrdzujú to ďalšie kapitoly obsahujúce ich podrobný výpočet. Chcem tým len povedať, že v prípade „VODA“ sú riešenia väčšinou naozaj rovno „na očiach“ – stačí sa len poriadne pozerať. A zároveň mať chuť a odhodlanie veci naprávať. Alebo aspoň ďalej nekaziť. (Napríklad aj tým, že si nevyasfaltujete celý dvor.)

Táto kniha je významným príspevkom k pochopeniu úlohy vody v prírode, jej dôležitosti pre udržanie klimatických pomerov nevyhnutných pre život človeka a zároveň aj súhrnom principiálne jednoduchých východísk, smerujúcich k žiadúcej náprave súčasných nedobrých pomerov vo vodných cykloch.

Opäť sa vrátim k súvislostiam. Udržať vodu v krajine! To je alfou i omegou celej problematiky. Samozrejme, vo výraznej skratke, pre tento text však azda prípustnej. Nuž, je až zarážajúce, že taký, práve vo svojich súvislostiach, rozsiahly problém, možno zredukovať k maximálnej, priam neuveriteľnej jednoduchosti.

Udržať vodu v krajine. Áno, za tým kratučkým výrokom sa skrýva všetko, od udržania malého vodného cyklu, cez dostatočné zásoby podzemných vôd, dostatočný výpar, spomalenie odtoku dažďových vôd, zabránenia povodniam, vodným eróziám, produkovať potraviny, ochraňovať biodiverzitu až k dostatočnému množstvu čistej pramenitej vody.

Udržať vodu v krajine možno množstvom finančne a technicky nenáročných zásahov, ktoré sú v možnostiach takmer každej obce. Ak si tieto komunity, občania (verme, že časom aj zodpovedné inštitúcie), osvoja, len prostým zadržiavaním vody na svojom pozemku či v katastri svojej obce, napokon prispejú nielen k ochrane svojej i svojich nižšie položených susedov pred povodňami, ale možno pomôžu i udržaniu úrovne hladiny svetového oceánu.

Kniha Voda bez hraníc nie je žiadnym teoretickým spisom vzdialeným skutočnému životu. Práve naopak. Uvádza sa v nej celý rad konkrétnych príkladov, kde opisované opatrenia už dlhodobo fungujú v praxi. A plnia svoj účel!

Začalo to dnes už legendárnymi „prehrádzkami“, ktoré vznikli v rámci projektu Modrá alternatíva pri obci Tichý Potok a kde pustú, suchú, eróznu ryhu zmenili na miesto s bujnou vegetáciou, o zabránení ďalšej erózie a spomaleniu dažďových vôd ani nevraviac. A pokračovalo to ďalšími akciami, ktorými sa podarilo odhodlaným nadšencom z okruhu košickej mimovládnej organizácie Ľudia a voda, v praxi dokázať, že ak sa chce, tak sa aj dá.

Vodný les Slovenskej sporiteľne vo Vysokých Tatrách a jeho „vodoholdingy“, oné drobné a čisto „prírodné“ vodozádržné technické zásahy, slúžiace zároveň protipovodňovo i protipožiarne, nevraviac o podpore rastu nového lesa. Hričovská vodná cesta, akcie v rámci Košického protokolu pre vodu, zásahy v Košických lesoch atď. To všetko sú skutočné príklady, ktoré si môže každý ísť pozrieť.

Žiaľ, v princípe ešte jednoduchšia, ako náprava, je príčina dnešného smutného stavu vody v našom malom slovenskom, veľkom európskom i celosvetovom meradle. Postup na ceste do horúcich suchých pekiel bol a stále ešte aj je, vždy rovnaký. A rovnako ľahký. Bezhlavý, nezodpovedný, hlúpy. Odlesnenie, sceľovanie pozemkov, regulácia vodných tokov, vysušovanie mokradí, kanalizácia, urbanizácia, veľkoplošne nepriepustné zakrývanie pôdy… Situácia s vodou je zlá. A drvivá časť výskumov v oblasti klimatických zmien sa stále zaoberá skleníkovými plynmi. Pričom súvislosť hydrosféry s klimatickými zmenami je veľká.

Z toho vyplýva, že nemožno čakať až páni za akýmsi akademickým panelom dostanú konečne rozum (a odmietnu obrovské peniaze za svoj alarmizmus), ale treba začať konať. U nás doma. V našej dedine. Treba chytiť onen sedliacky rozum do hrsti, vyjsť za svoje humná, poobzerať sa a vybrať si vhodný postup pre svoj chotár. Postup k zadržaniu, teda vlastne k záchrane vody a súčasne aj k ochrane pred ňou.

Určite nie poslednou súvislosťou, na ktorú veľmi rozumne poukazuje táto knižka, je v súvislosti s vodou aj možnosť nemalého zvýšenia zamestnanosti. Vtipným i trefným je prímer s New Dealom bývalého amerického prezidenta Roosvelta. Pri vykonávaní jednoduchých, relatívne lacných opatrení protipovodňovej prevencie, nenáročných na kvalifikovanú prácu blízku vidiečanom, by sa naozaj dalo vytvoriť množstvo pracovných miest. A to nielen jednorazového, ale aj dlhodobého charakteru.

Táto kniha nie je na jedno prečítanie. Treba si ju dobre odložiť, no tak, aby bola vždy po ruke. Ku Vode bez hraníc sa totiž budete, verme, že mnohí, často vracať.

Peter Pačaj, 25. februára 2010